V ústavnej starostlivosti žilo v roku 2010 až 4 471 detí a 994 detí žilo k tomuto roku v profesionálnych rodinách. Život v detskom domove rozhodne nie je prechádzka ružovým sadom. Dôvody umiestňovania detí do detských domovov sú rôzne, či už je to smrť jedného alebo oboch rodičov, nevhodné životné podmienky, zlá sociálna situácia, týranie, zanedbávanie, či zneužívanie. Rôzne sú aj spôsoby vyrovnávania sa detí s nálepkou „domovák“. A rôzne sú aj deti, ktoré v detských domovoch žijú.
Život detí, ktoré boli umiestnené do ústavnej starostlivosti a žijú v detskom domove, je popretkávaný mnohými situáciami, ktorých by malo byť dieťa ušetrené. Hovoríme o živote v internátnom systéme detských domovov, kde neexistuje osobné vlastníctvo, všetko bolo všetkých a identita jednotlivca bola potláčaná. V systéme internátnych detských domovov žili „štátne“ deti až do roku 2000, od kedy začala prebiehať transformácia detských domov z internátnych na detské domovy rodinného typu, čo jednoznačne prispelo k zlepšeniu ústavnej starostlivosti na Slovensku. No či je to detský domov internátneho alebo rodinného typu, prípadne čím ďalej, tým viac sa rozmáhajúca profesionálna rodina, stále je to len detský domov, v ktorom je dieťa len jedným z mnohých.
Pred viac ako 10 rokmi sme mali možnosť nahliadnuť do sveta detí z detských domovov a už sme v tom svete zostali. Najprv ako vedúci z tábora, potom ako priatelia, odborníci, zamestnanci, oporné body „našich“ detí, ktoré nás prijali medzi seba. Už viac ako 10 rokov je čas letných, jarných či vianočných prázdnin časom, keď prestáva existovať bežný život. Pretože sme v „Bubline“, vo svete, kde každý môže byť tým, kým chce. Tam, kde nie je podstatné, kto je z domova, kto má akú farbu pleti, či aké má vzdelanie. Vo svete, kde sa stávame drakmi či škriatkami, kde prekonávame samých seba, kde ten najmenší a najslabší je zrazu kráľom…
Preto sme sa v roku 2011 rozhodli založiť občianske združenie s názvom BUBLINA. Aby sme to, čo robíme, mohli robiť ešte efektívnejšie a lepšie.